Rehoľu nazarénov založil v španielsku Juan Alfonso Varela y Losada. Ich regula kládla väčší dôraz na pustovnícky život, osobnú askézu a kontempláciu. Živobytie si zabezpečovali každodenným žobraním. Nazaréni si svojou prísnou askézou čoskoro získali priazeň veriacich. Nakoľko rehoľné pravidlá predpisovali, aby členovia chodili bosí a bez pokrývky hlavy, ukázal sa tento spôsob života ako nevhodný pre naše končiny. Ich pôsobenie ukončila Mária Terézia rehoľu zrušila svojím nariadením 4. mája 1770. Poslední nazaréni odchádzajú z Nitry v roku 1771.

Po ich odchode sa kláštor premenil na Kňazský domov pre kňazov na odpočinku. Okrem správy kostola mali na starosť spovedanie pútnikov. Nakoľko návštevnosť kalvárskeho kostola stúpala, emeritní kňazi už nezvládali pokryť pastoračné potreby pútnikov.

Od roku 1859 bol na Kalvárii  zriadený post tzv. beneficiáta, ktorým bol poverený diecézny kňaz. Medzi beneficiátmi Kostola Matky Božej bol Jozef Straňavský, Alojz Kotešovský a Jozef Belák.

História zjavenia v Guadalupe

Panna Mária sa zjavila jednoduchému Indiánovi Juanovi Diegovi, ktorý bol v tom čase jedným z prvých kresťanov na území dnešného Mexika.

Vyslovila prianie, aby na tomto vrchu postavili chrám, aby tam mohla pomáhať chudobnému a utláčanému ľudu. V ten deň išiel Juan Diego za biskupom a porozprával mu, čo videl. Biskup mu však neveril a chcel viditeľné znamenie. Tak nechala Panna Mária vyrásť uprostred zimy prekrásne červené ruže. Juan Diego ich nazbieral a uložil si ich do tilmy, indiánskeho plášťa. Panna Mária ho s nimi poslala za biskupom. Keď biskup zbadal červené ruže, žasol. Ruže po chvíli zmizli a na Juanovej tilme sa ukázal nádherný obraz Panny Márie, ktorý je v súčasnosti vystavený v guadalupskej svätyni. Tepeyac je najnavštevovanejším pútnickým miestom na svete.